DEŇ 30: úspešne dokončených 30 dní bez P! Ale aj M, či O 
ideme ďalej
4 Likes
DEŇ 31: zaujímavé, ako som mal dlho pocit, že to ovládam, že perfektne viem, čo sú spúšťače, ako reagovať, uvedomiť si celú problematiku, spomenúť si, čo mi to zobralo a čo mi to berie, naopak čo mi to dá a dáva … proste kompletne celý proces a celú problematiku… že už to musím iba trénovať a trénovať a každým ďalším dňom, resp. pokušením by som mal byť silnejší a lepší …
Začínam s tým zápasiť, viesť vnútorné rozhovory, prečo áno, prečo nie… Už to nedokážem seknúť v úplnom zárodku, síce sa neprovokujem na napr. instagrame, ale už vedome chcem viesť rozhovor sám so sebou, prečo si dopriať aspoň M. Ale už aj uvažujem nad P, pretože nad amatérskym pornom … nevidím nič zlé, pretože to robia dobrovoľne dvaja ľudia vo voľnom čase so svojími partnermi … Akože stále to je porno - ktoré má negatívny vplyv, ilúzia čohosi atď … To je asi jediný dôvod, prečo som si to neschválil. M som si neschválil, pretože už mám práve 31. deň a vrátiť sa na začiatok, by bolo bolestivé. Bolestivejšie, ako tie vnútorné rozpory.
Btw: Prečo ľudia, ktorí o tejto problematike nevedia, tak nemajú absolútne žiadne pochopenie? Už len z princípu, aj keď nechápem, tak osobne sa snažím spraviť to, že to pre druhého je problém, druhý s tým bojuje, druhý upozorňuje na potrebu pomoci, tak mu kur… pomôžem a nezhodím, nevysmejem, nedemotivujem … fuck! Fakt mi chýba väčšia empatia a pochopenie vo svete, alebo aspoň SNAHA o to…
1 Like
Posledný odsek tu vlastne nepatrí, prepáčte … Reagujte keď tak iba na to, čo sa týka tohto fóra aby sa plnil jeho účel.
Niečo sa vo mne zmenilo, niečo dôležité zlomilo a cítim sa slabší a slabší každým ďalším dňom. A to ani nepociťujem nejakú veľkú nadržanosť … Neviem čo sa deje, čo je TO NIEČO KĽÚČOVÉ. Musím na to prísť, zistiť, čo sa deje, kým nebude neskoro.
ĽAHOSTAJNOSŤ - tak by som nazval to, čo som hľadal.
RELAPS V DEŇ 32: jop, od rána som akýsi bez života (to sa mi nestáva vôbec, rána sa cítim najviac fresh a ready na deň). Tentokrát hneď po prebudení apatia, nezáujem, žiaden chtíč. Žiadna motivácia do ničoho. Źiadna posilka, žiadne hobby, žiadne zimná sprcha, žiadne dodržiavanie programu. Nevidel som dôvod v tom, nevedel som sa nakopnúť, zamýšľal som sa nad tým, čítal vlastný denník, skrátka nič. Bolo mi všetko jedno a aj je. Identifikoval som to a čo sa dá s tým robiť? Vytrvať? Áno, ale i dont care. Možno si uvedomím zajtra alebo v iné dni, že to nebolo nutné. Cítim od rána, že akoby sa moje predtým perfektne nastavené podvedomie a mindset, akoby sa zmenilo/vyparilo. Nemal som silu bojovať, resp. nevidel som dôvod bojovať. A bol som zvedavý, či mi bude jedno, keď príde k takému relapsu. Zatiaľ áno, je mi to jedno, necítim zmenu.
Sám by som to nepredpokladal, vedel som čo a ako, vedel som v tom plávať, ale to najdôležitejšie sa skrátka vyparilo. Keď vám to je jedno, nedá sa s tým veľa robiť.
Ostatným držím palce, nedajte sa, nestrácajte význam, hlavu, seba … Nebuďte ako ja.
Motivovali ma aj ostatné denníky, čerpal som z nich múdrosť, rady, tipy, chyby … Nech sa páči, čerpajte z môjho.
Končím s týmto? Určite nie. Ale kým mi znova nezačne záležať, tak nevidím dôvod proti tomu a ostatným veciam bojovať.
Taky mívám období, kdy mi motivace klesne, nic se mi nechce dělat, je mi tak nějak všechno jedno a jsem třeba i bezdůvodně ošklivý na okolí. Nemám asi žádnou radu nebo mastičku, kterou se z toho univerzálně dostat. Ale zatím mi to období vždy skončilo a vystřídalo ho hezčí období. Takže neztrácej naději (přece jen mám nějakou radu)
Máš můj respekt za introspekci a sdílení svých pocitů. 
1 Like
Tohle je taky jeden z mýtů. Teda ne vždy, ale často jsou ta videa točena záměrně jako amatérská. Pořád je to ale součást porno průmyslu a taky tě to ničí 
Tohle chápu moc dobře a je to smutné, že to tak je 
… ale řešení neznám … možná je si pak lépe vybírat ty, kterým se svěřuješ … ale je to smutné
Jj, to člověk může mít právě v tomto období abstinence, kdy mu to přestane dávat smysl. Kdy se mozek začíná vracet do normálu, ale ještě ho čeká dlouhá cesta. Ale je to jednoduše způsobeno nedostatkem dopaminu. Takže možná je otázka hledat způsoby, kterými si zdravě doplníš dopamin 
1 Like
logická a pochopiteľná séria relapsov? nenazýval by som to RELAPSMI, ak človek stratil úplne všetko a je ľahostajný … neserie ma, že som relapsol po takom výkone (yes of course, bol to môj rekord), relaps som si veľmi dobre vedome vybral, lebo som chcel cítiť niečo iné, ako ľahostajnosť … ja nie som zrovna ľahostajný človek, mne na kopu veciach záleží … anyway, serie ma, že sa neviem znova nastaviť, celý mindset, zmysel, motiváciu a všetko … snažím sa teraz ísť aspoň na režim bez P (nevidím v tom zmysel → chcelo by to aj bez M, ale vnímam to ako reálny cieľ na zdolanie). actually DEŇ 2
uvidíme, kam sa dostanem, ale opakujem … idem akoby na voľnobeh bez možnosti používanie pedálov či volantu (keď to nedáva zmysel, nevadí )
RELAPS bieda, ale tak vravím, bez dobrého mindsetu a pod. …
Zkus se mrknout třeba na tohle
Chci tě povzbudit (a sebe taky), protože jsem na tom celkem podobně,. taky se babrám v relapsech a žádná kloudná série… Nedej se! Závislost na pornu je obrovská sračka a my se jí musíme zbavit, jinak budem nadosmrti žít jak nějací otroci.
Když si porovnám 2 týdny bez porna a 2 týdny plný relapsů, tak je tam obrovskej rozdíl v kvalitě úplně všeho…sociální život, nějaká mentální vyrovnanost, duševní pohoda. Vždycky přijdou špatný dny, s tím je třeba počítat, ale nemůže to pro nás být důvod k relapsu.
Začarovaný kruh … Režim bez P a M mi príde na teraz too much … Režim bez P nedávam, lebo mi chýba popri M … fuck it … takže neviem aký režim zvoliť, ale bez toho P to musím dať aj keby neviem čo … ale nedarí sa … anyway …
DAY 1
jako přijde mi to, že se pořád točíš kolem té motivace … díval ses na tu metodu EasyPeasy?
ono M bez P není tak rychlý, samozřejmě, ale to je prostě teď součástí procesu … já chlapům často doporučuji jet nejdřív bez P, a teprve potom třeba přidat abstinenci od M po 60-90 dnech
Asi hej, asi to bude moja nová taktika. Neviem, čisto hypoteticky a teoreticky - život bez P ale s M, má to veľkú váhu? Mne príde, že to je veľmi úzko prepojené… Že život bez P ale s M, bude iba o čosi máličko kvalitnejší. A život bez P a M, že je vlastne ten cieľ.
Anyway update: boli tam relapsy už dnes sa na tom iba smejem … Dnes je tuším DEŇ 3 bez P a časom skúsim prestať aj s M … Mám pocit, že teraz som znova našiel ten správny mindset. Človek jak padne na hubu si uvedomí veci a práve vtedy sa najlepšie odráža. Len tam znova nespadnúť …
Mám nápad - idem to vyskúšať a dám vedieť
Zdarec, prišiel som to tu skontrolovať a hľa je to 23 dní bez P a boh vie koľko bez M (ktorú sa nesnažím úplne vymedziť zatiaľ ale ani nie som úplne ľahostajný).
Rekord bez P je nejakých 32 dní? Ani neviem, ale viem, že idem správnou cestou. Cítim sa sebavedomo v tomto. Verím si a cieľ je samozrejme prekonať osobný rekord, ale mierim na nejakých 60 dní a samozrejme že celkovo sa chcem toho zbaviť, ale pekne postupne, krok po kroku.
Zažil som posledné dni fakt že nepríjemné záležitosti, ktoré mi dali zabrať a asi nikdy som sa necítil horšie. Nie nezlákalo ma to k P a M, pretože v mojom konkrétnom prípade, aj vďaka P a M som sa správal ako som sa správal a prišiel o veľa. A to všetko spolu úzko súvisí s poslednými ťažkými chvíľami, čiže práve naopak, ma to ešte len utvrdilo, aby som s tým sekol a to je to SILNÉ, prečo keď mám náhodou chuť, tak viem s prehľadom odohnať.
Popravde, chuť často zatiaľ není, neobjavuje sa tak často, ako niekedy…
Inak ako každý to tu potvrdí, tak áno, nejaký denný režim a rutiny samozrejme, že pomáhajú. Cvičenie, prechádzky, socializácia a čokoľvek, to poznáte.
Inak #2 je tu niekto kto sa otužuje a ešte nebol na Snežke? Určite viete kam mierim Napíšte mi súkromnú správu, dík.
2 Likes
Gratuluju! Vypadá to, že jsi na dobré cestě
Čo sa týka P, áno nepochybujem. Čo sa týka M, tak posledné dni už mám iný prístup, vedome ju využívam a ešte si to obhajujem v pozitívnom zmysle, že relax, na chvíľu vypnúť, dopriať si, nabudiť sa (viem, znie to divne, ale tak to je )
DEŇ 33 bez P, nový osobný rekord (wuhu koľké prekvapenie). Nehovorím, že mi nenapadne myšlienka na P, ale to je asi normálne a hlavne, není to nutkanie ani nič. Iba myšlienka, ktorá niekedy príde a odíde. Nebojujem s tým, nepotrebujem bojovať s tým. Btw: počas toho roku to je vlastne už druhý krát šnúra 30+ dní bez P, čož je vlastne very nice. A vlastne od založenia denníka (február), čo beriem za zlomovejší bod v mojom živote, kedy som sa rozhodol s tým fakt niečo robiť, tak je to ešte krajšie myšlienka skončiť s P sa zrodila už velice dávno, neviem koľko presne rokov ale nejaké 3-4 určite.
Horšie to je s M, určite časom budem chcieť aj na tom výrazne zapracovať, ale bude to oveľa ťažšie ako P. Lebo u mňa to zároveň znamená aj bez O a to je už fakt hardcore Ale naozaj chcem vylúčiť aj M, aby sa dostavili ďalšie benefity, len ešte na to netlačím a nehrotím. Striedam lešpie dni s horšími - nechávam to nejako na voľnobeh.
3 Likes
DEŇ 40 bez P
ale s M sa rozsypalo vrece a mám to skoro na každodennom poriadku prípadne aj dvakrát za deň … nevadí, zatiaľ, ale ono ma to dobehne.
1 Like