Čaute, čítal som nejaké príbehy ľudí a neviem, či tu existuje typologicky podobný prípad ako som ja. Mám 23 rokov, čaro masturbácie som objavil už v útlom veku v škôlke a až o niekoľko rokov neskôr som prišiel na to, čo vlastne vykonávam. Samozrejme, že som pokračoval v tom. Nakoľko som mladý, nezažil som žiadne VHS (aj keď viem čo to je ale porno sme tam nemali ), ani časáky a pod. V mojom mladom veku už sme mali to požehnanie počítača, internetu a tam sa moje už tak dlhoročné “užívanie si” viac prehĺbilo. Povedzme, že s masturbáciou som začal niekedy v 4-5 rokoch a od vtedy neprestal. S pornom som začal … hmm, 8-9 rokov také light resp to asi ani nebolo porno ale na supervidea.cz som si dal erotické a takému chlapcovi to bohato stačí, resp som hľadal konečne to video, kde sa konečne nejaká ženská vyzlečie. To prišlo až o pár rokov neskôr povedzme 11-12-13 rokov, neviem, ťažko povedať. Nebránilo mi v tom ani to, že je to hriech, nakoľko som z kresťanskej rodiny. Teda vadilo, ale závislosť bola väčšia a silnejšia. Už niekedy na strednej na mňa začali chodiť reklamy či nemám problém s pornom Neviem ako je to možné, ale ok. Jedného dňa už keď som sám bez akýchkoľvek testov uvedomil, že mám problém, tak som si to takým testom len potvrdil. Skúšal som prestať už toľkokrát, že to nemá ani význam počítať. Bavíme sa tu o rokoch a pritom rekord je asi 14 dní? Tak vy chytráci si to vypočítajte.
Na porne som vyrastal aj preto, lebo som uveril lži, že potom ho budem mať väčšieho. Ale samozrejme, že prvoradé bolo, ako mi to robilo dobre a ten pocit slasti. Neskôr som to bral ako edukačný materiál. Ale nakoľko som z kresťanskej rodiny, sex bol pre mňa niečo, čo má byť až po svadbe. Týmto som bol fakt že ovplyvnený. Postupom času sa moja viera začala oslabovať, ale na sex som nezmenil názor, teda len mierne a to tak, že nechcem byť promiskuitný a že to chcem len s jednou ženou za celý život.
Späť k pornu a závislosti. Neviem povedať, či som zbadal na sebe, že mám nejaký problém. Sexuálny styk som nezažil, čiže či mi funguje správne, vlastne dodnes neviem. Pocit prázdna po vykonaní potreby však je stále a vlastne sa považujem za dosť inteligentného, aby som si uvedomil, že čo neviem ovládať ja, ale ovláda mňa, tak je vlastné zlé a musím nad tým prebrať moc. Asi toto bol hlavný motív k tomu, aby som sa snažil prestať.
Chcem sa opýtať, je tu niekto, kto bojuje so závislosťou a je panic? Asi som vymretý druh
Tu budem aj písať 30 dňový program bez porna.